Pohľad z druhej strany
Na monitore sa striedala jedna stránka za druhou. Bol tak ponorený do čítania toho, čo mu poskytovalo pripojenie na internet, že nepostrehol príchod svetlovlasej ženy, do pracovne.
Až keď mu položila ruky na stuhnuté ramená, chvatne k nej zdvihol hlavu.
„To si nevieš predstaviť, čo všetko sú schopné povymýšľať!“ pohŕdavo zdvihol jedno obočie.
„Ale drahý, toľká pozornosť ti predsa musí lichotiť!“ sklonila sa k nemu a malými krúžkami ho začala masírovať.
„Netušíš, akú hystériu vyvolala tá kniha. Že som sa ja, na to prepožičal!“ frfľal.
„Také hrozné to nemôže byť,“ snažila sa ho upokojiť.
„Tak počúvaj,“ klikol myšou a našiel pasáž, ktorá ho rozrušila a začal čítať,
„Mistr lektvarů se pokoušel dostat z hromady nevábně páchnoucích, z části se rozkládajících a hnilobných, odpadků, do kterých se, jemu neznámým způsobem, dostal. „Do Salazarovy řiti,“ nadával při tom, samozřejmě, že potichu, „jak jsem se do tohohle přemístil.“
„No!? Čo povieš na to? Do odpadkov!“ zopakoval urazene.
Žene cukalo, kútikmi úst, mala čo robiť, aby nevybuchla smiechom.
„Aké ponižujúce! Ja sa viem premiestňovať na milimeter presne!“ zacítil jej jemné zášklby a nechápavo na ňu uprel pálivý pohľad.
„Tak tebe je to smiešne,“ zúrivo preklikával ďalej, „som zvedavý, čo povieš na toto!?“
„ A tak musel překvapeně zamrkat, když se k němu najednou otočila zády a směle vešla do místnosti, kde zatím žádná jiná žena nebyla, do jeho ložnice.
Tím udala tón věcem budoucím víc než jasně.
Aby nevypadal jako idiot (i když přesně tak se momentálně cítil), jistě, ale přesto rozvážně, ji následoval.“
„No!?“ ďalšie prenikavé no, ale žena už ďalej nezvládla v sebe dusiť smiech a padla mu zvíjajúc sa do lona.
„Veď vieš,“ ignoroval, jej očividný posmech, zaklapol notebook a chytil ju a bradu, „že tú malú, egocentrickú karieristku Grangerovú, nemôžem ani cítiť!“ dopovedal len kúsok od jej pier.
„Ty môj ješitný profesor! Sú to len baviaci sa muklovia!“ pritisla svoje pery na jeho. Takmer sa poddal jej prisviedčacím metódam, ale neodpustil si ešte jednu poznámku.
„Evidentne si zabudla na dôležitý fakt,“ odmlčal sa, aby si rozopol pár gombíkov blankytno-modrej košele, „čiernu farbu neznášam, Joanne!“
Kto uhádne, odkiaľ sú úryvky, má bod. J
Komentáře
Přehled komentářů
ďakujem za tvoju pochvalu, pri všetkých mojich tovaroch-polotovaroch. Potešilo ma to a vážim si pochvalu od teba!
...
(Mariana, 23. 7. 2009 15:51)Teeda.. o co jsem to přicházela! To je geniální, Nadin! Ďábelské i božské dohromady!
nádhera
(Lia, 22. 7. 2009 17:46)
je to božské
a ta modrá...moje oblíbená (hned po tmavě modré)
Wixie, Evi,
(nadin, 20. 7. 2009 14:38)Pôvodne tam mala byť ružová košela, ale to by mohlo naznačovať úplne iný žáner.
to ví snad každý :)
(wixie, 20. 7. 2009 13:55)
první Terka a druhý Terka (Sis) a mám bod. Malý a naprosto bezvýznamný:)
a jinak moc hezký dílko, neskutěčně jsem se u toho smála
Mariana,
(nadin, 23. 7. 2009 19:35)